1. Dobre sa zamýšľa nad problematikou, ktorá sa týka aj jeho, kedže je Grecko-katolik a to aj, čo sa týka Ordinariatu, pretože to nemôže byť správnym riešením a nie len preto, žeby to izolovalo zaujemcov o latinsku omšu, ale aj preto že potom by sa stalo to, ako ostatní v RKC z kleru by nadalej vysluhovali zreformovanu sv.omšu a ešte by ju nadalej menili až na nepoznanie.
Vyhovarali by sa na Ordinariat latins.omše, že ak sa niekomu nepači zreformovana omša, tak nech využíva služby latinskeho ordinariatu a nadalej by klerus degradoval úctu k sv.prijímaniu (Eucharistia do ruk, Bohostanok do kuta, či dokonca ženske knazstvo), nakolko reformovana omša nie je zmennou len Rimskeho Misala, ale aj Všeobecných smernic, ktoré su sučasťou i ked sa menia rôzne, ale hlavne menia nie len modlitby sv.omše, ale aj gestá, spôsoby či dokonca samotný kostol.
... a tu sa dostavame k 2.bodu, ktorý sa týka aj Grecko-katolikov, akými sú laici, ale aj klerici, kňazi, ktorý je aj tomto videu. Totižto začal tým, že u GKC sa až tak nemenilo na liturgii ako v RKC, ale ked hovoril dalej, tak v podstate vymenoval niektoré zmeny, ktoré sú nasledkom dokumentu 2VK ako napr. zmena liturg.jazyka. To je síce chvalyhodné, že sa vie vžiť do RKC problematiky, čo sa týka zmeny liturg.jazyka, ale aj zmena Ikonostastu v GKC je súčasť reformy liturgie, LENŽE nie na zaklade dokumentu 2VK., ale až PO-koncilových dokumentoch, ktoré povoluju zrušiť Ikonostas resp. ho vyhotoviť viac prehliadnejším tak, aby bolo vidieť viac knaza v presbyteriu.
Napokon je tu ešte niečo, prečo by ani GKC sa nemali uspokojiť s Ordinariatom, či dokonca vytvoriením akejsi odnože, akou je aj GKC, lebo tak ako GKC dodnes má problem s celibatom u knazov, tak aj nový ordinariat lat.omše by mohol zostať zaseknutý už len v samotnom liturg.jazyku, ktorý by mali zmeniť na narodny (vid.priklad sv.Cyril a Metod)
TU nepomôže Synoda, Konzistorium, ani Ordinariat, ale nový Všeobecný ekumenický Koncil, ktorý vyžaduje Boh so svojimi Svätými (Panna Mária...) a príde so zaverečným dokumentom, kde schvalia jednotnu sv.omšu s jednotnými liturgickými textami, modlitbami a jediné, čo by ich malo rozlišovať je narodný jazyk, aby každý rozumel a mohol sa pripajať s porozumenim. Na to je potrebný Všeobecný Koncil a nie narodný koncil, či synoda, kde sa ešte viac rozdeluje liturgia.