Prečo je dnes Cirkev – SKALA, ktorá často uhýba z cesty?

Prečo je dnes Cirkev – SKALA, ktorá často uhýba z cesty?

Skalou teda nie je žiaden nástupca sv. Petra a nie je to ani žiadna biskupská konferencia, či iná cirkevná inštitúcia. Boh je Skala, Kristus je uhoľný kameň a iný základ neexistuje

Dnes si pripomíname sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla. Pána Ježiša v Cézarey Filipovej nezaujímalo iba to: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Spýtal sa svojich učeníkov aj na to: „Za koho ma pokladáte vy?“ Po slovách Šimona Petra: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“, Ježiš povedal Petrovi: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 19).

Sv. apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom píše, že Izraeliti na púšti „Pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala a tou skalou bol Kristus“ (1. Kor 10, 4).

Boh je teda Skala a Ježiš Kristus je uhoľný kameň. Kto padne na tento kameň doláme sa, ale na koho tento kameň padne, toho rozdrví (Lk 20, 18). Skalou teda nie je žiaden nástupca sv. Petra a nie je to ani žiadna biskupská konferencia, či iná cirkevná inštitúcia. Boh je Skala, Kristus je uhoľný kameň a iný základ neexistuje. Cirkev teda nestojí na Petrovi, ale každá viditeľná hlava Cirkvi stojí na Kristovi. A na toto by sme nemali zabúdať. A možno práve preto, že sme stratili vieru v pevnosť UHOĽNÉHO kameňa, na ktorom je Cirkev postavená a uhýbame mnohým útočníkom, tak sa dnes Cirkev nachádza vo veľkej kríze.

Neútočiť a neuhýbať
„Cirkev vyšla neporazená zo všetkých bojov s nepriateľmi, a preto sa predpokladá, že i ona má svoju stratégiu, že má svoj spôsob boja, že pozná umenie víťaziť.
Celé jej vojenské umenie by sa dalo zhrnúť do dvoch slov: neútočiť a neuhýbať!

Dve veci nečakaj od nej: -aby tasila meč na útok a aby útočníkovi uhla z cesty.
Je skala- pevne stojace bralo. Za nikým sa nekotúľa, nikoho nedlávi, na nikoho neútočí. Ale sa ani nikomu neuhne! Kto sa proti nej ženie, rozbije si pritom hlavu, rozbije si ju vlastnou vinou. A Cirkev, to sme my, to som aj ja. Preto si ani ja nemôžem počínať inak, keď sa útočí na mňa ako na člena tejto božsko-ľudskej spoločnosti. Stálosť a trpezlivosť mi musí byť v týchto situáciách heslom.

To je stratégia našej Cirkvi, to je vojenské umenie všetkých nás. Na nikoho neútočiť a pred nikým neustúpiť“.

(J. A. Beňo, Deň čo deň).
Pripravil: A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/19977