Sila rodičovského požehnania a prekliatia
Tak, ako existuje požehnanie, existuje aj kliatba. Vždy je kliatba prekážkou života s Bohom, ale tiež prekážkou toho, čo nám chce Boh dať. My prosíme za uzdravenie a nie sme uzdravení, pretože ak na nás dopadla kliatba, bráni nášmu uzdraveniu. Odstránenie kliatby býva zložitý proces.„S pýchou sa spájajú mnohé kliatby. S pokorou prichádza veľa požehnania.“„Pýcha zmenila anjelov na diablov; pokora robí z ľudí anjelov.“„Každé odignorované požehnanie sa stáva prekliatím.“ Sila požehnania
Spása celého sveta - závisí od príhovoru Panny Márie
Ježiš Kristus ťa má moc uzdraviť, ale musíš mu otv…
Skutočný príbeh
V jednom meste začali budovať chrám na cintoríne.
Základy začali kopať v najstaršej časti cintorína, kde už aj samé mohyly čas zrovnal so zemou. Pri výkopoch časom narážali na truhly, ktoré už do tla spráchniveli, takisto po telách veľa neostalo, občas nejaká kostička.
Zrazu robotníci priam zamrzli – dokopali sa k truhle, ktorá bola celá a pevná. Dostali príkaz očistiť ju a opatrne vytiahnuť na povrch. V momente, keď ju začali dvíhať, staré prehnité kliny nevydržali a veko truhly sa zosunulo. Chlapi len-len, že z úľaku nepustili truhlu.
Mŕtvy ležal celý, nedotknutý, akoby ho boli len teraz pochovali. Len na jeho tvár bolo strašne pozerať – bola znetvorená strašnými mukami.
Zišlo sa mnoho národa, všetci sa prišli pozrieť, prežehnávali sa. Nikto nedokázal rozpoznať nebohého. Aj starci so šedinami bielymi ako inovať len pokyvovali plecami, a hľadiac na toho nešťastníka hovorili: „Takého človeka nikto nepamätá v našej dedine“.
Začali sa mu prizerať bližšie a zbadali, že zložené ruky má zviazané ženským vrkočom. „Čo to znamená?“, – pýtal sa každý.
Nikdy sme nikto nevideli, aby ruky neboštíka ktosi zväzoval vlasmi“. Mnoho národa sa zišlo aj z okolitých obcí, aby videli toto divné čudo, a nikto nenachádzal rozumnej odpovede.
Zrazu z davu vychádza starena, úbohá, ohnutá k zemi, všetci jej tipovali ponad sto rokov, a ona sama už svoje roky ani nepočítala. Stará žena, ktorá desiatky rokov neschádzala z postele, podišla k nebohému, opierajúc sa o svoju palicu, pľuvla na neho, obrátila sa a odišla preč.
Hneď sa národ zbehol okolo nej – „Babka, kto je?“ – všetci sa zvedavo pýtali.
„To je môj syn!“ – povedala. – „Zomrel veľmi dávno, ešte ani Timoteja nebolo na svete“. Timotej stál vedľa stareny a podoprieral ju, a výzorom sa zdal byť jej rovesníkom.
„Je to môj syn, nikdy ma nemal za matku, ale za otrokyňu, vyčítal mi aj suchý kúsok chleba, ktorý sa mi ušiel, a každý deň sa vyhrážal, že ma vyženie z domu.
Raz, znova v zlosti sa osopil na mňa, už ani neviem prečo, vyskočil z miesta, udrel ma, ešte ma stihol chytiť za vlasy a začal ťahať.
Keď som sa zodvihla, pristúpila som k nemu a pozrela priamo do očí – zmeravel, zahanbil sa, onemel, akoby vody nabral do úst, spustil hlavu, a v tú chvíľu predo mnou sadol na lavicu.
Zobrala som nôž, odrezala svoj vrkoč a povedala: „Ľutuj, syn môj, a daj svoje ruky, aby som ti ich zviazala, aby si ich už nikdy nezdvihol na svoju matku“.
Vytiahol ruky ku mne, ja som ich zložila a previazala svojím vrkočom i riekla: „Žeby ich nikto nikdy okrem mňa nerozviazal!“
On si v tej chvíli ľahol na lavici a oddal dušu Bohu. Pochovala som ho, i teraz tu leží tak, ako vtedy“.
Ľudia začali prosiť starenu, aby odpustila synovi a rozviazala mu ruky. „Veď vidíš, čo sa s ním deje, – hovorili – Koľko desiatok rokov sa trápi za svoje hriechy! Odpusť mu!“
Dlho nechcela nič počuť a zňať svoje prekliatie.
Vtedy začali pripomínať aj jej trápenie: „Matuška, nevidíš, že preto ani teba zem nechce prijať; … že Boh ťa nechce trestať, ale tvoj hriech ťa nepustí – Ty nechceš odpustiť synovi, a preto aj chodíš po zemi ako živá mŕtvolu , Odpusť mu!“
Nakoniec sa im podarilo ju uprosiť.
Podišla k rakve a sama svojimi roztrasenými a vyschnutými rukami ako kostlivec, rozviazala vrkoč so slovami: „Nech je Boh s tebou, ja ti odpúšťam!“ V tom momente sa telo nebohého, ako aj samotná rakva, rozsypali na prach. Stará žena si sadla, poprosila, aby jej zavolali kňaza a spokojne potom vydýchla. Prach nebohého zozbierali a pochovali v jednom hrobe spolu s jeho matkou.
(pozn. takýchto dosvedčených prípadov je veľa – keď po odpustení, či rozhrešujúcej modlitbe, sa telo začne priam pred očami obracať na prach. Nedotknuté telo (nerozpadnuté) nemusí byť iba znakom svätosti, ale častokrát výkrikom nebohého hriešnika, ktorého k zemi viaže nejaké prekliatie, kliatba; mohol sa venovať čarodejníctvu atď., napriek Božiemu príkazu, kedy je telo odovzdané zemi, tá ho odmieta prijať).
Pre prítomný národ to bolo veľké poučenie, a ešte po mnohých rokoch rodičia, učiac svoje deti poslušnosti a pokore, úcte k otcovi a matke, ako prikázal Sám Hospodin Boh, rozprávali tento príbeh o starene a jej prekliatom synovi, pripravil o. Nikodím
- STRAŠNÁ SILA MATERINSKÉHO PREKLIATIA
- Rodové prekliatie – ako sa proti nemu brániť?
- Potrat očami Boha - dieťa je najväčšia obeť, lebo …
- Nebojte sa mať deti. Mali by ste sa báť, že žiadne nebudete mať!
-Elita sa ma snaží zabiť za odhalenie pedofilného kruhu / Mel Gibson
Rodové /generačné/ hriechy
Otec Pavel Florenskij písal: „Rod je jeden celý organizmus, a má jeden celistvý obraz“.
V tomto ucelenom rodovom organizme z pokolenia na pokolenie sa môže nazhromaždiť blahodať Svätého Ducha, ktorá posilňuje každého člena v tom rode v prenášaní chorôb a rôznych životných situácií.
Ale môže sa aj bezvýsledne premárniť, čo sa jednoznačne odrazí na nasledujúcich pokoleniach v znášaní obrovských nešťastí, ba privádza k zoslabeniu a zániku toho rodu. Blahodať sa zhromažďuje cez modlitbu, Sviatosťami a dobrými, nezištnými skutkami.
Istá mladá žena, ktorá po prvýkrát prišla do chrámu, posťažovala sa na spovedi množstvo nešťastia, ktoré ju zastihlo: dva roky nazad, muž umrel v autohavárii. Syn havaroval na motorke, no prežil to. O rok neskôr, utopila sa v jazere jej 12 ročná dcéra. Príčina sa našla v starej mame: ukázalo sa, že veľmi rada brala cudzie veci, ba dokonca kradla aj u rodiny, ktorá sa starala o invalidné dieťa. Hriechy krádeže, vraždy, bludu a manželskej nevery, strašným prekliatím zaľahnú na potomkov až do štvrtého pokolenia.
Jedna žena prišla do monastiera s celým nákladom nešťastia, smútku a zmätku:
- „Moja mama zomrela na rakovinu maternice a ja nechcem kráčať po jej ceste“. Povedali jej, že dievčatá ponesú problémy otca a jeho rodu, chlapci zasa mamine a jej rodu.
- „Vy ste nositeľom otcových problémov, preto rakovinu maternice nebudete mať. A máte brata?“.
Žena sa začudovala.
- „Mala som dvoch bratov. Ja som stredná. Starší brat pracoval v banke, bol zabitý vrahom, deti nemal. Mladší brat bol zastrelený. Nakoľko bol ešte maloletý, preto za ním tiež nezostali deti a tak pokračovanie rodu sa skončilo. Mama, pochovajúc dvoch synov, v dôsledku stresov padla do onkologického ochorenia a umierala veľmi ťažko. Tým náš rod po tejto vetve sa zakončil.
- A ešte sa spýtali: „Kto bol váš dedo?“
- Môj dedo bol šéfom NKVD“.
Je jasné, že bol vinný v zastrelení ľudí a možno aj kňazov.
Na uzdravenie z dedičných chorôb existuje obrad čítania Psaltyra /Kniha žalmov/ podľa metropolitu Petra /Mohilu/. Keď zomrel, ako každý, aj on bol dušou v pekle a videl, ako sa tam trápia duše. Tak ho to silno potriaslo čo videl, že začal prosiť Hospodina, aby ho hoci len na krátky čas, vzkriesil. Na štyridsiaty deň po smrti sa zjavil otcom Kyjevo-pečerskej lavry. Otcovia lavry dostali požehnanie a ho vybrali z hrobu. Metropolita Peter zanechal písomné smernice o tom, ako je potrebné vymodliť náš rod, našich príbuzných po tele.
Čítajúc Psaltyr, na všetkých troch „Slávach“ sa treba modliť za upokoj, podľa možnosti spomínať čo najviac mien našich zomrelých predkov a celý Psaltyr prečítať dvadsaťkrát.
Po dvadsať rázovom prečítaní, ako hovoril metropolita Peter, Hospodin Svojou milosťou odpúšťa hriechy predkov. No najhlavnejšie je, že keď sa tieto hriechy odpustia, vtedy sa vyrieši aj mnoho našich problémov. V prvom rade fyzických, fyziologických problémov spojené s chorobami. Pritom často tieto choroby prestanú nie postupne, ale stáva sa, že človek ráno sa prebudí dokonale zdravým.
Hľa, aké je veľmi vážne modliť sa za náš rod. Nakoľko je to tesne spojené s naším fyzickým zdravím.
Vysvetlenie: Psaltyr = Žaltár = Žalm
Moc kňazského požehnania Ježiš hovorí o svojom svätom požehnaní „Moje milé dieťa! Chcem ťa naučiť zbožne prijímať moje sväté požehnanie. Pamätaj, že keď dostávaš požehnanie od nejakého kňaza, deje sa niečo veľké. Požehnanie je vyžarovanie mojej božskej svätosti. Otvor svoju dušu a nechaj sa ním posvätiť! Požehnanie je nebeská rosa pre dušu, aby sa mohlo podariť všetko, čo koná. Poverením žehnať som prepožičal kňazovi moc otvárať moje Srdce, aby z neho mohlo prúdiť do duše požehnanie milosti, získané mojimi Božskými zásluhami. Keď niektorý kňaz žehná, žehnám Ja. Potom prúdia na teba milosti z môjho Božského Srdca v najväčšej plnosti. Otváraj svoje srdce uzobranosťou, aby si nestratil(a) poklady svätého požehnania! Mojím požehnaním dostaneš lásku k tomu, aby si miloval(a) a silu k utrpeniu, posilu pre telo a dušu.
Žehnanie laikov Znakom kríža žehnajú kresťania v prvom rade seba samých. Vždy, keď sa prežehnávajú znakom kríža, požehnávajú svoje myslenie, svoje slová a svoju vôľu. Znakom kríža môže však žehnať aj iných. Svätý František z Assisi nám zanechal toto slávne, laické požehnanie ako svoju závet pre budúce storočia: „Nech ťa žehná Pán, nech ťa chráni, nech ti ukáže svoju tvár a zmiluje sa nad tebou. Nech obráti k tebe svoju tvár a udelí ti pokoj. Nech ti udelí Pán svoje sväté požehnanie. Amen."
Toto požehnanie môžeme nájsť aj v Starom zákone v knihe Numeri v 6. hlave ako požehnanie odovzdané priamo od Boha Mojžišovi starozákonným kňazom: "Pán hovoril Mojžišovi: „Povedz Áronovi a jeho synom: Takto budete žehnať Izraelitov: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“ pokračovanie: Verbisti | Spoločnosť Božieho Slova
Ctihodná Terézia Neumanová – O požehnaní
Nech nás inšpirujú slová, ktoré povedal Ježiš Terézii Neumanovej, stigmatizovanej Nemke, ktorá žila iba z Eucharistie „Drahá dcéra, chcem ťa naučiť, aby si s vrúcnosťou prijímala moje požehnanie. Snaž sa pochopiť, že keď prijímaš požehnanie môjho kňaza, deje sa čosi veľkého. Požehnanie je záplava mojej Božskej Svätosti. Otvor svoju dušu a dovoľ, aby sa stala svätou skrz moje požehnanie. Je to nebeská rosa pre dušu, cez ktorú všetko čo sa udeje, môže byť užitočné. Cez silu požehnania som dal kňazom moc otvoriť poklad môjho Srdca a vyliať dážď milostí na duše.
Keď kňaz požehnáva, to Ja dávam požehnanie. Vtedy plynie nekonečný prúd milostí z môjho Najsvätejšieho Srdca k duši, až kým ju úplne nenaplní. Maj vždy otvorené srdce, aby si nestratila dobrodenie požehnania. Skrz moje požehnanie dostávaš milosť lásky a pomoci pre dušu a pre telo. Moje sväté požehnanie zahŕňa v sebe všetku pomoc, ktorá je potrebná pre ľudstvo. Cez neho dostávaš silu a túžbu hľadať dobro, vyhýbať sa zlu, tešiť sa z ochrany mojich detí proti mocnostiam tmy. Je to veľké vyznamenanie, keď ti je udeľované požehnanie. Nemôžeš dostatočne pochopiť, koľko milosrdenstva cez neho dostávaš. Dbaj o to, aby si nikdy neprijímala požehnanie povrchne, alebo v roztržitosti, ale s celou a úplnou pozornosťou. Pred prijatím požehnania si chudobná, po jeho prijatí si bohatá.
Zarmucuje ma, že požehnanie Cirkvi je tak málo cenené a len zriedka prijímané. Dobrá vôľa je cez neho posilňovaná, podujatia dostanú moju osobitnú starostlivosť, slabosť je prekonávaná mojou silou. Myšlienky sú zduchovnené, a všetky zlé vplyvy neutralizované.
Moje požehnanie dostalo odo Mňa bezhraničnú silu: táto pochádza z nekonečnej lásky môjho Najsvätejšieho Srdca. Čím väčšia je horlivosť s akou je moje požehnanie dávané a prijímané, tým väčší je jeho účinok. Či ide o požehnanie dieťaťa, alebo o požehnanie celého sveta, požehnanie má väčšiu hodnotu ako tisíc svetov.
Uvažuj, že Boh je nesmierny, nesmierne veľký. Aké malé sú veci v porovnaní s Ním! Je to rovnaké, či požehnanie príjme iba jeden človek, alebo mnohí. Na tom nezáleží, lebo Ja dávam každému podľa miery jeho viery. A pretože som nekonečne bohatý, je vám dávané bez miery. Tvoja nádej nikdy nie je príliš veľká, všetko prekoná i tie tvoje najhlbšie očakávania!
Dcéra moja, chráň kňaza, ktorý udeľuje požehnanie. Vysoko si váž požehnané veci, tak sa budeš páčiť Mne, tvojmu Bohu. Zakaždým keď si prijala požehnanie, si užšie spojená so Mnou, opäť posvätená, uzdravená a chránená láskou môjho Najsvätejšieho Srdca.
Často držím v skrytosti účinky môjho požehnania, aby boli známe iba vo večnosti. Často sa zdá, že požehnanie nemá účinok, avšak jeho vplyv je zázračný. Aj účinky zdanlivo neúrodné, sú dobrodením, dosiahnutým cez sväté požehnanie. Toto sú tajomstvá mojej Prozreteľnosti, ktoré nechcem zverejňovať.
Moje požehnania mnohokrát plodia účinky duši neznáme. Maj preto veľkú dôveru v toto vyliatie môjho Srdca a vážne rozmýšľaj o tejto láskavosti (ktorej zdanlivé účinky sú pred tebou skryté).
Prijímaj sväté požehnanie s úprimným srdcom, lebo jeho milosti vojdú iba do poníženého srdca! Prijímaj ho s ochotou a s úmyslom stať sa lepšou. Vtedy prenikne do hĺbky tvojho srdca a splodí svoje účinky. Buď dcérou požehnania a vtedy ty sama budeš požehnaním pre iných.“ modlitba.sk/ctihodna-terezia-neumanova-o-pozehnani/
Ak niekto z rodu hoci aj jeden, začne žiť kresťansky život, kliatbu môže preťať.
Ako? V prvom rade sv. spoveď, časté omše, zástupné pokánie a modlitba za svoj rod. (modlitby ruženca, deviatníky atd.) posvätiť dom a všetky miesta. Veľmi účinné sú gregoriánske sväté omše.
Sila kňazského požehnania
Rodové prekliatie – ako sa proti nemu brániť?
Strašná sila požehnania a materinského (rodičovského) prekliatia.
Potrat očami Boha - dieťa je najväčšia obeť, lebo …
Nebojte sa mať deti. Mali by ste sa báť, že žiadne nebudete mať!
Elita sa ma snaží zabiť za odhalenie pedofilného kruhu / Mel Gibson
Ježiš Kristus ťa má moc uzdraviť, ale musíš mu otv…
Why the Devil Hates the Blessed Virgin So Much - Why You Should Love Her. Satan is on a rampage —because he knows his time is running out. He is afraid, for he knows that one day very soon, he will be crushed by the Woman who makes his heart quake, the woman who “looks forth like the dawn, fair as the moon, bright as the sun, terrible as an army with banners” (Song of Solomon 6:10).