Napíš podstatné vety, ktoré mali biskupi Žanič a Perič proti zjaveniam v Medžugorí
Ak myslíš hlavné argumenty, ktoré uvádzali mostarskí biskupi Pavao Žanić a jeho nástupca Ratko Perić proti nadprirodzenému pôvodu údajných zjavení v Medžugorí, dajú sa zhrnúť takto:
Biskup Pavao Žanić
Žanić spočiatku nebol jednoznačne proti a dokonca v prvých mesiacoch vyjadroval presvedčenie, že deti nehovoria úmyselne nepravdu. Neskôr však svoj postoj zásadne zmenil.
Jeho hlavné námietky boli najmä:
Rozpory vo výpovediach vizionárov – pri vyšetrovaní nachádzal nezrovnalosti v tom, čo jednotliví vizionári hovorili o priebehu zjavení.
Správanie vizionárov počas údajných zjavení – považoval niektoré ich reakcie a okolnosti zjavení za nezlučiteľné s tým, čo by očakával pri autentickom nadprirodzenom zjavení.
Obsah niektorých posolstiev – podľa Žanića obsahoval prvky, ktoré považoval za teologicky alebo cirkevne problematické.
Úloha niektorých františkánov – osobitne mu prekážala úloha duchovných, ktorí podľa neho udalosti podporovali a ovplyvňovali ich interpretáciu.
Neposlušnosť voči cirkevnej autorite – za veľmi vážny problém považoval konflikt medzi niektorými františkánmi a diecéznym biskupom.
Pokračovanie údajných zjavení – ich veľký počet a opakovanie považoval za ďalší dôvod na pochybnosti.
Výsledky diecézneho vyšetrovania – na základe svojho vyšetrovania dospel k negatívnemu osobnému záveru.
Žanić svoje stanovisko podrobnejšie formuloval napríklad v dokumentoch z roku 1984 a 1990. Treba však zdôrazniť, že jeho osobné stanovisko nebolo totožné s neskorším spoločným stanoviskom celej Biskupskej konferencie Juhoslávie.
Biskup Ratko Perić
Perić bol voči Medžugoriu ešte jednoznačnejší. V liste z 2. októbra 1997 uviedol konkrétne dôvody svojho presvedčenia:
Výsledky práce približne 30 odborníkov v troch komisiách.
Jeho vlastná niekoľkoročná skúsenosť ako diecézneho biskupa.
„Škandalózna neposlušnosť“, ktorá podľa neho sprevádzala celý fenomén.
Nepravdivé výroky pripisované Panne Márii – Perić výslovne hovoril o „lžiach“, ktoré sú niekedy vkladané do úst Gospe.
Nezvyčajné opakovanie posolstiev počas mnohých rokov.
Spôsob, akým duchovní vodcovia sprevádzali vizionárov po svete a podľa Perića robili propagáciu zjavení.
Skutočnosť, že údajná Panna Mária sa objavuje na „fiat“ vizionárov, teda v súvislosti s ich očakávaním či privolaním zjavenia.
Na základe toho Perić napísal, že jeho stanovisko už nie je iba non constat de supernaturalitate („nie je potvrdené, že ide o nadprirodzený jav“), ale constat de non supernaturalitate – teda že je podľa jeho presvedčenia preukázané, že zjavenia nie sú nadprirodzeného pôvodu.
Dôležitá nuansa
Toto treba odlíšiť od oficiálneho stanoviska Cirkvi. Biskup Perić mal právo ako miestny ordinár vyjadriť svoj osobný úsudok, ale v roku 1998 Kongregácia pre náuku viery výslovne uviedla, že jeho tvrdenie o constat de non supernaturalitate treba chápať ako jeho osobné presvedčenie, zatiaľ čo oficiálnym stanoviskom zostávalo stanovisko juhoslovanskej biskupskej konferencie zo Zadaru z roku 1991: „na základe doterajšieho skúmania nemožno potvrdiť, že ide o nadprirodzené zjavenia alebo zjavenia nadprirodzeného charakteru“ (non constat de supernaturalitate).
Ak chceš, môžem ti následne vypísať konkrétne prípady a výroky vizionárov, ktoré Žanić a Perić považovali za rozporné alebo problematické, vrátane toho, čo presne sa pri jednotlivých výsluchoch stalo.
Vypíš mi konkrétne prípady a výroky vizionárov, ktoré Žanić a Perić považovali za rozporné alebo problematické
Áno. Ak sa držíme konkrétnych prípadov, ktoré biskup Pavao Žanić uvádzal vo svojich správach, a neskôr ich preberal aj Ratko Perić, najčastejšie sa spomínajú tieto. Dôležité je rozlišovať medzi tým, čo vizionári údajne povedali, a tým, ako to biskupi interpretovali.
1. Vego a Prusina – „Panna Mária“ sa zastala neposlušných františkánov
Išlo o františkánov Ivicu Vegu a Ivana Prusinu, ktorí boli v konflikte s diecéznym biskupom.
Žanić uvádzal, že sa vizionárov priamo pýtal, či im Gospa niečo povedala o týchto dvoch kňazoch. Podľa jeho zápisu Vicka, Marija a Jakov odpovedali:
„Nie. Nepoznáme ich.“
Žanić však neskôr našiel vo Vickinom denníku záznamy, podľa ktorých o Vegovi a Prusinovi vedeli veľmi dobre a údajne sa na nich Panny Márie opakovane pýtali. Preto to Žanić považoval za vedomú lož.
Krátko nato Vicka a Jakov prišli za Žanićom znova a Vicka povedala, že minule „zabudli“ povedať, čo im Gospa odkázala: že Vego a Prusina sú kňazi a môžu slúžiť omše.
Ešte závažnejšie boli neskoršie údajné posolstvá:
3. januára 1982: „Ivica je nevinný.“
11. januára: opakovanie, že je nevinný.
20. januára: „Sú nevinní. Biskup bol vo svojom rozhodnutí tvrdý.“
15. apríla: „Biskup urobil chybu… nech zostanú v Mostare… nemajú žiadne chyby.“
26. apríla: údajné posolstvo, že biskup nemá v srdci skutočnú lásku k Bohu a koná proti Božej vôli.
Pre Žanića bolo veľmi podozrivé, že údajné zjavenia tak jednoznačne podporovali osoby, s ktorými bol práve on v cirkevnom spore. Sám neskôr napísal, že „útoky Panny Márie proti biskupovi“ a obrana exfrantiškánov boli preňho jedným z najsilnejších dôkazov proti pravosti zjavení.
2. Varovanie biskupovi: „môj súd a súd môjho Syna Ježiša“
Toto Žanić považoval za jeden z rozhodujúcich momentov.
V júni 1983 Ivan Dragićević odovzdal biskupovi údajné posolstvo Panny Márie, v ktorom sa hovorilo, že biskup sa musí obrátiť, inak ho zasiahne „môj súd, ako aj súd môjho Syna Ježiša“. Posolstvo obsahovalo aj požiadavku, aby zmenil svoj postoj k udalostiam v Medžugorí.
Žanić to považoval za veľmi neprirodzené, pretože podľa jeho názoru by Panna Mária nemala používať zjavenie na zastrašovanie miestneho biskupa a zasahovanie do konkrétneho cirkevného mocenského sporu.
Podľa dostupných záznamov Žanić po prijatí tohto listu okamžite informoval Rím a uviedol, že preňho bola otázka pravosti v podstate vyriešená.
3. Vicka: „nepoznáme ich“ verzus denník
Toto je trochu iný, ale veľmi konkrétny problém.
Žanić tvrdil, že pri rozhovore s Vickou, Marijou a Jakovom sa ich opakovane pýtal na Vegu a Prusinu a všetci traja odpovedali, že ich nepoznajú. Neskôr však Vickin denník obsahoval rozsiahle záznamy o týchto dvoch františkánoch.
Žanić preto dospel k záveru, že aspoň v tomto prípade mu vizionári nehovorili pravdu.
Tu je však férové upozornenie: existuje spor o presnú interpretáciu denníkov, ich autorstvo, preklady a okolnosti jednotlivých zápisov. Aj samotná otázka Vickinho denníka bola neskôr predmetom kontroverzie.
4. Ivanov „veľký znak“
Ivan Dragićević mal v roku 1982 počas pobytu vo Visoku opísať veľké znamenie, ktoré malo byť potvrdením pravosti zjavení.
Žanić neskôr uvádzal, že Ivan opísal znamenie a tvrdil, že sa objaví náhle. Biskup navrhol pomerne jednoduchý test: vizionári mali každý samostatne napísať opis a predpokladaný čas znamenia, vložiť ho do zapečatenej obálky a neskôr ho porovnať so skutočnou udalosťou.
Podľa neskoršieho Perićovho opisu to vizionári odmietli. Perić navyše uviedol, že keď sa Ivana pýtal, či mu Gospa vyčítala, že opis znamenia vôbec poskytol, Ivan odpovedal „nie“, čo Perić označil za ďalšiu nepravdu.
Žanić túto epizódu považoval za významnú preto, že testovateľné proroctvo malo byť možné overiť, ale podľa jeho názoru sa tak nestalo.
5. „Veľké znamenie“ a nesplnené očakávanie
S tým súvisí širšia námietka: počas prvých rokov sa hovorilo o veľkom znamení, ktoré malo byť dané ako dôkaz pravosti.
Žanić v roku 1990 poukazoval na to, že predpovede týkajúce sa znamenia sa nenaplnili spôsobom, ktorý by umožňoval jednoznačné overenie. Súčasné správy z roku 1990 uvádzajú „great sign“ medzi konkrétnymi spornými bodmi, ktoré Žanić vo svojej kritike uvádzal.
6. Vickin denník – otázka, či ho vôbec písala
Žanić upozorňoval aj na problém okolo Vickinho denníka.
Objavili sa rozpory týkajúce sa jeho autorstva a toho, ako vznikali jednotlivé zápisy. Kritici poukazovali na to, že Vicka mala v určitom období tvrdiť, že denník nie je jej, neskôr však priznala jeho súvis s ňou. Samotné medžugorské zdroje pripúšťajú, že otázka denníka je komplikovaná a že v dokumentoch existujú rozpory.
Pre Žanića to nebolo iba technické nedorozumenie. Ak sa totiž denníky používajú ako dôkaz toho, čo Gospa údajne povedala, ich pôvod a presnosť sú zásadné.
7. Marija Pavlovićová – odvolanie vlastného predchádzajúceho tvrdenia
Toto je veľmi konkrétny neskorší prípad.
Marija Pavlovićová v apríli 1988 podpísala vyhlásenie týkajúce sa komunity spojenej s Tomislavom Vlašićom a údajného súhlasu Panny Márie s touto komunitou.
V júli 1988 však vydala nové písomné vyhlásenie, v ktorom svoje predchádzajúce tvrdenie odvolala a uviedla, že nezodpovedalo pravde.
Pre kritikov to predstavovalo problém: ak vizionár môže neskôr odvolať údajné posolstvo Panny Márie ako nepravdivé, vzniká otázka, nakoľko spoľahlivo možno jednotlivé posolstvá pripisovať samotnému zjaveniu.
8. Rozdiel medzi tým, čo sa povedalo, a tým, čo sa neskôr zapísalo
Žanić opakovane kritizoval aj meniace sa znenie posolstiev. Tvrdil, že existovali rôzne verzie, prepisy a neskoršie úpravy, takže nebolo vždy možné určiť, čo presne vizionár v daný deň povedal.
V roku 1990 sa v súvislosti s jeho kritikou uvádzali medzi problémami práve „modified texts, diaries and other writings“ – pozmenené texty, denníky a ďalšie zápisy.
9. Perić: problém samotného mechanizmu zjavení
Ratko Perić išiel ešte ďalej. V roku 1997 ako jeden z dôvodov svojho negatívneho stanoviska uviedol, že je zvláštne, že Gospa sa údajne objavuje na „fiat“ vizionárov – teda v súvislosti s tým, že vizionári jej príchod očakávajú alebo ho určitým spôsobom vyvolávajú.
Perić to považoval za nezvyčajné v porovnaní s klasickými katolíckymi prípadmi zjavení, pri ktorých iniciatíva vychádza od zjavenia, nie od vizionára.
10. „Lži vložené do úst Panny Márie“
Perić v liste z 2. októbra 1997 použil veľmi ostrý výraz: medzi dôvodmi svojho stanoviska uviedol „lies that are at times put into the mouth of the Madonna“ – teda že do úst Panny Márie sú niekedy vkladané nepravdivé výroky.
Tým nemyslel nevyhnutne iba jednu konkrétnu vetu. Mal na mysli širší problém, ktorý podľa neho vyplýval z množstva rozporov, meniacich sa správ, konfliktov okolo františkánov a spôsobu, akým boli posolstvá sprostredkované.
Najdôležitejšie tri prípady
Ak by som mal z celého materiálu vybrať tri najsilnejšie konkrétne argumenty Žanića, boli by to:
1. Vego a Prusina: vizionári najprv údajne tvrdili, že ich nepoznajú, potom prinášali početné „posolstvá“ na ich obranu.
2. Varovanie biskupovi: údajná Gospa mala biskupovi hroziť vlastným súdom a súdom Ježiša, ak nezmení svoj postoj. Žanić to považoval za úplne neprimerané a za dôkaz, že posolstvá sú ovplyvnené konfliktom voči nemu.
3. Veľké znamenie: Ivan mal podať opis údajného budúceho znamenia, ale keď Žanić navrhol objektívny test s uzavretými obálkami, podľa Perićovho neskoršieho opisu vizionári odmietli takýto spôsob overenia.
Pozor na jednu podstatnú vec: tieto prípady sú argumentáciou Žanića a Perića, nie sú samy osebe nestranným dôkazom, že vizionári klamali. Medžugorské zdroje niektoré udalosti interpretujú úplne opačne a upozorňujú na možné chyby v prekladoch, otázky kladené vizionárom či okolnosti vzniku denníkov.